hory plné kvetov znesiem k úpätiu,
kvety smädu všetkých biednych ľudí.
zahasím ho dúškom vody z potoka,
zasadím ich v srdci tohto stroja, lopota.
číra voda nesie odkaz pokoja len,
nikto nevonia krásu všednej radosti.
sme len peľ vo vetre času
a na sen každý dávno zabudol
deti v nás už tvoria masu
ktorú každý ľahko zavrhol
keby skaly mohli svojim plačom kropiť zem
byť len trochou hrudky mora v dnešný deň
nuž čo, ty človek zbavuješ sa svojej zloby osobnej
pre ten suchý konár lásky zomretý už roky
čujte stromy, utekajte, počujem už naše kroky
zdusený trs trávy nemôže byť viac na tomto poli
trs stredom púšte v divokom daždi našej mluvy
zlato bahnom a ladná špina stúpa k nebesiam
radujme sa, veseľme sa všetkým zeme nerestiam
stúpa anjel na dno priepasti s cudným úsmevom
diabol ani prstom nepohol, ani brvou mihnúť nemusel
brat zabil Ábela, Syn na kríži sa zlomil
ó ty pastier stáda, ktorý si sa opil vlastnou slávou
pomôž nám klesnúť vyššie tvojou večnou dobrotou
kakofónia tohto sveta verí v naše zásluhy
príroda ma lásku zničiť čo jej príde pod ruky
žime ďalej v tomto smrade našich myšlienok
veď sme predsa páni tvorstvavšetkého
kto sa hlási dobrovoľne, tohomôžme popraviť
ostatní si počkajú, očistec násnavždy napraví
som kvetom a či medzou napoli
hriadka ovsa vo dvoje nás rozpolí
anjeli strážny hýria vo svojichvilách
svätená voda koluje nám vskôrnatených žilách
umiernenosť už veky nevisí naddverami
svieca horí na stole robiac ďalšípohár márami
nastupujte rýchlo bo vás nazvúbláznom
ovlažím nám city starosvetskoukázňou
verím v inšie, len niev iných
ukážme si veľkosť chýb, týchdruhých
otvorme okná nech sa vyvetrá...
kvet je čierny od sadzí, stromyzkácali
všade búrka, vo svete sú záplavy
nad srdce živé nieto tvrdší kameň
pochválen buď meno tvoje,
Amen!
